Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


V rytme básne počujeme tlkot jej srdca

17. 3. 2009

V rytme básne počujeme tlkot jej srdca

 

V literárnych umeleckých dielach, a to vrátane prózy, upútava našu pozornosť zvuková vrstva, ktorá vytvára integrálnu súčasť estetického účinku. Platí to predovšetkým pri poézii, ktorá je svojou podstatou organizáciou zvukového systému jazyka.

Pri analýze zvukových účinkov musíme mať na mysli dva princípy, na ktoré sa aj napriek ich dôležitosti často zabúda. Musíme rozlišovať medzi vykonaním a zvukovým vzorcom.

Ak nahlas čítame literárne dielo, je to vykonanie, teda realizácia vzorca. Pri každej realizácii môžeme vzorcu čosi pridať individuálne, čo ho môže skresliť alebo dokonca celkom vynechať. Práve preto skutočná vedecká rytmika a metrika nemôžu byť založené iba na skúmaní individuálnych vykonaní, t.j. recitácii. Ale chybný je aj druhý všeobecne prijímaný predpoklad, že by sme mali zvuk analyzovať úplne oddelene od významu. Iba samotný zvuk môže mať len malý alebo dokonca žiadny estetický účinok.

          Aj analýza mnohých prác začínajúcich autorov potvrdzuje, že sa musia viacej venovať problematike rytmu. Všetci sme sa už v škole učili, že hudobný rytmus je daný taktom a v poézii taktu zodpovedá stopa – najmenšia rytmická jednotka. Nebudem sa vracať k známym veciam, akými sú základné rytmy v našej poézii, teda trochejský, jambický a daktyl. Musím však zdôrazniť, že najmä spočiatku sa treba naučiť prísne dodržiavať princípy zvukového vzorca. Ak začneme báseň písať v jednom rytme, nemôžeme v ďalšom verši použiť iný rytmus. Je to podobné ako keby tu istú skladbu sme chceli tancovať chvíľu ako valčík a chvíľu ako sambu. Tak ako športovec, ani básnik sa nezaobíde bez sústavného tvrdého tréningu. Robte si domáce cvičenia. To ešte nebude poézia, ale je to technická príprava potrebná pre vznik skutočnej poézie. Kto chce písať dobrú poéziu, musí mať v malíčku tajomstvá poézie. O konkrétnych príkladoch z tvorby autorov si pohovoríme v literárnom klube. Preto na záver iba konštatovanie, že v rytme básne počujeme tlkot jej srdca. Rytmus jej vdychuje život, pomáha vytvárať atmosféru, vnucuje ju čitateľovej pamäti. Je kľúčom, ktorým odomkneme dvere do čitateľovej duše.

                                                                                                                                                                                                                                     Ján Nagajda

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Cicavce.

(Monča, 18. 4. 2013 20:24)

Cicavce sú zvieratá ktoré cicajú materské mlieko.
Aj my, aj zvieratá sú cicavce.
Cicavce rodia živé mláďatá.
Telo majú pokryté srsťou.
majú dobre vyvinuté zmysly.