Obraz v poézií
Obraz v poézií
Hlavnými organizačnými princípmi poézie sú metrum a metafora. Poézia organizuje jedinečný a neopakovateľný vzorec slov, z nich každé je zároveň predmetom i znakom, a ktoré sa používajú spôsobom, ktorý žiadny systém ležiaci mimo báseň nemôže predvídať. Narážame pri tom na štyri termíny, a to: obraz, metafora, symbol a mýtus.
Obraznosť je téma, ktorá patrí tak do psychológie, ako do skúmania literatúry. Obraznosť nie je iba vizuálna. Existujú aj psychologické a estetické kvalifikácie. Existujú nie len „chuťové a čuchové“ obrazy, ale aj termálne a tlakové. Existuje dôležitý rozdiel medzi statickou a kinetickou („dynamickou“) obraznosťou. Farebná obraznosť môže, ale aj nemusí byť tradične, či súkromne symbolická. Syntetická obraznosť (môže byť výsledkom básnikovej abnormálnej psychologickej konštitúcie, alebo literárnej konvencie) je založená na preklade z jedného zmyslu do druhého, napr. zvuky do farby. Existuje rozdiel, užitočný pre čitateľov poézie, medzi „viazanou“ a „voľnou“ obraznosťou: tá prvá obraznosť sluchová a svalová, je vyvolávaná i vo chvíľach, keď si čítame pre seba a je u všetkých činiteľov približne rovnaká. Druhá obraznosť, vizuálna, či iná, sa značne u rôznych osôb a typov líši.
Pôsobivosť obrazu vyplýva z toho, že je „reliktom“ a „reprezentáciou“ vnemu. Ľahko môžeme prejsť od obrazu ako reprezentanta vnemu ku druhej línii, ktorá prechádza k analógii a prirovnaniu. Ezra Pound, teoretik niekoľkých básnických hnutí, definoval „obraz“ nie ako obrazovú reprezentáciu, ale ako to, čo v jedinom okamžiku prezentuje intelektuálny a emocionálny celok, ako „zjednotenie rôznych ideí“.
Vizuálny obraz je vnemom, ale taktiež „zastupuje“, odkazuje na niečo neviditeľné, niečo vnútorné. Môže byť zároveň prezentáciou aj reprezentáciou („čierna netopieria noc letela... tam v diaľke pred nami ležia Púšte nekonečnej večnosti“). Obraz môže existovať ako „popis“ alebo ako metafora. Ale nemôžu byť symbolickými aj metaforické obrazy, tie ktoré sa prestierajú pred duševným zrakom? Nie je každé vnímanie selektívne?
Básnik musí zo svojej mysle vylúčiť názor, že obraz je výlučne alebo prevažne vizuálny. Obraz môže byť vizuálny, môže byť sluchový, ale môže byť aj psychologický.
Obraz dal názov „imaginistickému“ literárnemu hnutiu.
O vzájomných vzťahoch obraz, metafora, symbol, mýtus si pohovoríme
nabudúce.
Ján Nagajda