Choď na obsah Choď na menu
 


Zuzana Vozárová

23. 7. 2009

o mne:

 

Momentálne študujem na vysokej škole sociálnu pedagogiku. Literatúra ma priťahovala, od kedy sa pamätám. Tvoriť som začala na stredne škole. Hlavne básne, ale postupne som začala písať i prózu. Teraz  medzi nimi pendlujem. Okrem literatúry sa venujem maľovaniu, foteniu a  aj zdobeniu či už sviečok, alebo iných predmetov. Zbožňujem vietor vo vlasoch, vôňu vody a pohľad na nočnú oblohu pri splne mesiaca...

 

xxx

 

Ani si nevšimla, že  stál na tej istej zastávke. Všimla si ho až keď sa postavil do tzv. kĺbu trolejbusu, rovno oproti nej. Ale nie tvárou, ale trošku bokom. Akoby sa bál jej pohľadu, jej očí, jej neveriacej odvahy.  Akurát si len všimla, že občas akoby mu oko, ktoré videla, zahýbalo ku nej a pozorovalo ju. Hneď však utieklo inam, keď sa pozrela tým smerom. Ako náhle si to uvedomila, nebola schopná odtrhnúť od neho pohľad.

Ako si tak všimla črty tváre, tmavé vlasy a to zabiehajúce oko, zdal sa jej ešte viac známy. Páčil sa jej. Priťahoval ju. Cítila sa zahanbená, že práve ona podľahla tej živočíšnej príťažlivosti. Práve ona, čo sa pýšila perím, síce vlastným , ale pre niektorých ľudí príliš utiahnutým vlastnými zásadami, čistoty svedomia. Začala viesť vnútorné zvádzanie, prekvapená vlastnými myšlienkami. Pozrel sa jej na lýtka a vtedy začala: , Moje nohy, áno sú pekne formované, len sa ich dotknúť... pokožka je hebká a láka k pohladeniu... tieto oči vedia zvádzať, vedia počúvať, čo im budeš vravieť... moje objatie ti prinesie potešenie i ochranu... pery čo ťa pobozkajú, povzbudia, upokoja... Neznámy akoby počul jej šepkajúci vnútorný hlas a oko sa zahľadelo jej smerom. Nervozita sa uňho stupňovala, nepostál na jednom mieste. Presúval tiaž svojho zviazaného tela z jednej nohy na druhú.

Ona obidvoma, on len jednou hladinou úprimnosti. Ani jeden nevystúpil. Predposledná zastávka, muž ju až do poslednej chvíle pozoroval jednou stranou tváre, ako sa k nej približovali. Otočil sa, a venoval jej druhý a zároveň posledný zahanbený pohľad vlastných pocitov. Jej pohľad zostal upretý na miesto jeho postavy. Na jeho miesto.

Ako vystúpila z trolejbusu, nadýchla sa čerstvého vzduchu a tým zakódovala svoju novú vlastnosť, ktorú odhalila pri neznámej čiernej postave zo svojho sna. Zo sna o zločincovi, ktorý ju prenasledoval už tak dlho....              

 Za sklom trolejbusu sa predháňala nočná krajina a vnikala jej do tváre, aby zakryla rozpaky. Naďalej stála opretá a navonok ležérna. Vnútro sa jej však sťahovalo do veľkého embryonálneho klbka. Už sa videla, ako leží v posteli, objíma si kolená a čistí si myseľ soľou z očí. Ako sa jej vyplavuje smútok a zahanbenie. Z čoho vlastne? Sama si to nevedela vysvetliť. Prišla zastávka pri internátoch. Oko aj telo muža znehybnelo v očakávaní vystúpenia jej postavy, ktorá ho natoľko vyviedla z rovnováhy.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.