Peter Staríček
O mne:
Narodil sa v r. 1981 vo Svidníku, do r. 2005 býval v Bardejove. Po ukončení štúdií na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici odišiel za prácou do Žiliny, kde žije a pracuje dodnes. Člen Literárneho klubu Mädokýš, o. z., externý člen B. L. K., je viacnásobný laureát viacerých celoslovenských súťaží, publikoval v rôznych slovenských a českých literárnych časopisoch, zborníkoch a v Slovenskom rozhlase a pod.
Aktuálne je v príprave vydanie zbierky – debutu s názvom „Chodec“.
Horror vacui
Ako prach. Trochu z teba odsypú.
Už dlho v tebe myslí ktosi
konečný, teda obesený o pípu.
V dňoch, v ktorých visia iní, ležíš doma.
Hrabeš sa v hline. V kvetináčoch hľadáš svoje korene.
Čo nájdeš, vytneš. Ako správny nomád
máš pomer s ľuďmi – nepoznáš ich po mene.
Presúvaš k inej žene zvyšky svojho tieňa.
Do otvorených úst ti padá sladká omietka.
A hmla nič. Nechodí. Nič neznamená.
Drží sa noci ako obrus stola.
Počúvaš čiesi kroky odtrhnuté z opätka,
kým na ne ktosi iný nezavolá.
Sieť
vyvesili čiernu zástavu
kvôli presnému označeniu miesta
a času ktorý beztak stojí
do dverí vchádza matka s dieťaťom
a s pocitom že chôdza
nikdy nebola taká ťažká
vraví mu
že sa iste vráti
že to ho len odtrhnutá pavúčia nožička
šteklí v hrudi
a on o čosi neskôr leží a hľadí
ako sa pavúk opatrne spúšťa
po tenučkom vlákne
z okna
kým matke lístie pod nohami vŕzga
ako keby niekto otváral predsieň
do jej vlastného srdca