Choď na obsah Choď na menu
 


Peter Staríček

23. 7. 2009

O mne:

      Narodil sa v r. 1981 vo Svidníku, do r. 2005 býval v Bardejove. Po ukončení štúdií na Právnickej fakulte UMB v Banskej Bystrici odišiel za prácou do Žiliny, kde žije a pracuje dodnes. Člen Literárneho klubu Mädokýš, o. z., externý člen B. L. K., je viacnásobný laureát viacerých celoslovenských súťaží, publikoval v rôznych slovenských a českých literárnych časopisoch, zborníkoch a v Slovenskom rozhlase a pod.

Aktuálne je v príprave vydanie zbierky – debutu s názvom „Chodec“.  

 

Horror vacui

 


Vraciaš sa kratšou cestou k zemskej osi.
Ako prach. Trochu z teba odsypú.
Už dlho v tebe myslí ktosi
konečný, teda obesený o pípu.

V dňoch, v ktorých visia iní, ležíš doma.
Hrabeš sa v hline. V kvetináčoch hľadáš svoje korene.
Čo nájdeš, vytneš. Ako správny nomád
máš pomer s ľuďmi – nepoznáš ich po mene.

Presúvaš k inej žene zvyšky svojho tieňa.
Do otvorených úst ti padá sladká omietka.
A hmla nič. Nechodí. Nič neznamená.

Drží sa noci ako obrus stola.
Počúvaš čiesi kroky odtrhnuté z opätka,
kým na ne ktosi iný nezavolá.

 

Sieť


Na fasádu starej polikliniky
vyvesili čiernu zástavu
kvôli presnému označeniu miesta
a času ktorý beztak stojí

do dverí vchádza matka s dieťaťom
a s pocitom že chôdza
nikdy nebola taká ťažká

vraví mu
že sa iste vráti
že to ho len odtrhnutá pavúčia nožička
šteklí v hrudi

a on o čosi neskôr leží a hľadí
ako sa pavúk opatrne spúšťa
po tenučkom vlákne
z okna

kým matke lístie pod nohami vŕzga
ako keby niekto otváral predsieň
do jej vlastného srdca
 

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.