Krempaská Monika
O mne:
Pochádzam z východného Slovenska, čo sa možno odzrkadlilo i na mojej šialenej povahe. Písaniu ma nakopla moja prvá platonická láska, pozdravujem M.B. Avšak s väčšou vážnosťou a intenzitou píšem približne 3 roky.
prenikaj
opäť si podo mňa skĺzol
pevnosť ťa objíma
a v diali
hory revú
tak drž pevne za boky
a prenikaj
na konci svetla
mňa volá tvoj Boh
za tento svet
iba milujem lúčne kvety
čo ma hladia na prsiach
nočnú chôdzu po cintoríne
a keď máš chuť objať ma
modlím sa za tento svet
je čas
v rukách máš moje dve ľavé nohy
a v tvári srieň
ako pýcha mora sa zakrádaš
do otvorov svetla
cez nechty počúvaš vlkov plakať
a zhrbený pod povrchom spievaš
spúšťaš sa dobrovoľne
po zadku
umelé zuby drkocú
a femme v nohavičkách
vyskakuje na stromy
s nádejou bozkáva každú tvoju
novú prítomnosť
zamknutý v skrini zaspávaš
vravíš
je čas